21. február bol prehlásený na výročnej 30. konferencii UNESCO v novembri 1999 za Medzinárodný deň materinského jazyka (International Mother Language Day).
Medzinárodný deň materinského jazyka si na podporu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti pripomíname každý rok od roku 2000. Tento dátum sa spája s dňom, kedy v roku 1952 bengálski študenti demonštrovali v Dháke (v súčasnosti Bangladéš) za uznanie ich jazyka Bengálčiny, ako jedného z dvoch národných jazykov Pakistanu. Cieľom tohto dňa je pripomenutie, poznávanie a precvičovanie materinských jazykov po celom svete.
Jazyky sú najsilnejšie nástroje na zachovanie a rozvoj nášho hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Všetky kroky na podporu šírenia materinského jazyka slúžia nielen k podpore jazykovej rozmanitosti a viacjazyčnému vzdelaniu, ale aj k rozvoju plnšieho povedomia o jazykových a kultúrnych tradíciách po celom svete a inšpirujú solidaritu založenú na porozumení, tolerancii a dialógu.
Materinský jazyk... uvedomujeme si v každodennom zhone význam tohto pojmu? Uvedomujeme si, že to bol prvý jazyk, ktorý sme počuli od svojej mamičky a prvý jazyk, ktorým sme sa naučili rozprávať. Áno, je dôležité poznať aj cudzie jazyky, je dôležité poznať kultúru iných národov... Ale predovšetkým by sme mali poznať ten svoj, najmilší, najsladší, najzrozumiteľnejší jazyk, ktorým jednoznačne vyjadríme, kde je náš domov, kde sú ľudia, na ktorých sa môžeme spoľahnúť, kde sme sami sebou.
Žiaci druhého stupňa Spojenej školy Juraja Turza si pod vedením vyučujúcich SJL tento deň pripomenuli rôznymi aktivitami.
- Využili sme priestory školskej knižnice.
- Privítali sme sa tradične po slovensky chlebom a soľou.
- Tvorivo sme pracovali s ľudovou slovesnosťou, konkrétne riekankami – žiaci ich skupinovo recitovali i dramatizovali.
- Dopĺňali neúplné frazeologizmy a vysvetľovali si ich význam a použitie v reči.
- V skupinách uvažovali, čo by bolo, keby naším materinským jazykom nebola slovenčina, keby nebolo štúrovcov....
- Pracovali s textami, identifikovali znaky bernolákovčiny a štúrovčiny a porovnali ich so súčasným jazykom.
- Uvažovali o tom, čo rmúti a čo teší učiteľov slovenčiny – nášho materinského jazyka – ich odpovede boli vtipné i na zamyslenie.
- Zaoberali sme sa slangom a nárečiami.
- Očami Ľudovíta Štúra sme spojili minulosť (kodifikácia spisovnej slovenčiny) so súčasnosťou (vnímanie súčasného stavu nášho materinského jazyka) formou dramatizácie.
- Šiestaci robili myšlienkové mapy zo slovnej zásoby.
- Deviataci postery o štúrovcoch.
- Deviataci pripravili rovesnícke vzdelávanie pre siedmakoch.
Žiakom ďakujeme za ich nadšenie a zanietenosť pri jednotlivých aktivitách.
Mgr. Michalisko